Vydra riečna
je druh z čeľade lasicovité
Poznávacie znaky
Z našich cicavcov najdokonalejšie prispôsobená na život vo vode. Dospelá vydra váži asi 5 kg
(dĺžka tela je 570-800 mm, dĺžka chvosta 270-500 mm a dĺžka zadného chodidla 100-130 mm). Má
nápadne dlhé telo na nízkych silných nohách, hlavu s malými uškami a dlhý, pri koreni nápadne
hrubý chvost. Medzi prstami nôh má plávacie blany, po bokoch papule hmatové chlpy a celé telo
pokryté veľmi hustou a jemnou srsťou. Celkové sfarbenie je hnedé, iba na spodnej časti krku
belavé. Stopy vydry sa dajú poznať podľa odtlačku plávacích blán a ťažkého chvosta. Vydáva
rozličné zvuky od pískania až po mravčanie.
Ekológia a biotopDožíva
sa 15-20 rokov. Je aktívna najmä za súmraku a v noci, iba v zime alebo za mimoriadnych okolností
aj cez deň. Okrem obdobia rozmnožovania a výchovy mláďat žije samotársky. Zákonitosti jej
rozmnožovania nie sú doteraz dostatočne známe. Pári sa od februára až do leta, takže skutočná
dvojmesačná gravidita sa môže predĺžiť o latentnú až na 10 mesiacov. Má 2-4 mláďatá, ktoré sa po
6-7 mesiacoch osamostatňujú. Brloh s bočným vetracím otvorom si vyhrabáva do brehov; vchod je pod
vodou. Živí sa prevažne rybami, menej rakmi alebo inými bezstavovcami. Korisť požiera na
vyvýšených miestach, obyčajne na kameni uprostred vody. Dĺžka potravného teritória vydrej rodiny
závisí od rybnatosti rieky a s vedľajšími prítokmi môže dosiahnuť až 50 km. Jej životným
prostredím sú brehy najmä tečúcich, ale aj stojatých vôd bez ohľadu na nadmorskú výšku.
Výskyt a stav na Slovensku
Presnejšie údaje o jej súčasnom rozšírení a početnosti sa získali naposledy roku 1976 dotazníkovou
akciou. Podľa jej výsledkov žilo na Slovensku asi 400 vydier, najmä na hornejších tokoch riek.
Vydru je možné pomerne bežne vidieť na Malom Dunaji.
Ochrana
Intenzívny lov pre kožušinu i znečistenie riek sú príčinou rapídneho poklesu vydry v celej Európe,
a preto sa dnes takmer všade chráni. Jej regulácia sa povoľuje iba výnimočne na chovných
rybníkoch.
spať